Danube-Networkers
Bratislavské mosty
Podľa rozhovoru s hlavným architektom mesta Bratislavy Profesorom Štefanom Šlachtom spracovala Sylvia Dillnbergerová
Bratislava, podobne ako ďalšie mestá na Dunaji, sa vyvíjala len na jednej strane. Bolo to preto, že Dunaj bol mimoriadnou prekážkou a technické možnosti v minulosti neboli také, aby dokázali preklenúť takúto veľkú rieku. Tobôž, keď sa Dunaj reguloval, lebo zas na druhej strane treba povedať, že Bratislava vznikla preto tam , kde vznikla, lebo tu bola šanca prejsť na tú druhú stranu cez vnútrozemskú deltu, ktorá tu voľakedy existovala. Takže prvé premostenie Dunaja prišlo až koncom 19. storočia, to znamená, že v 1891, 1893, kedy bol vybudovaný most Františka Jozefa, dnešný Starý most, ktorý už s tým pôvodným má veľmi málo, lebo okrem pilierov sa zachovali už len naozaj fragmenty.
Prirodzene, existovali mosty, najstarší kyvadlový, potom pontónové a rôzne možnosti prepojenia. Pamätám sa ešte v 50. rokoch 20. storočia, keď sa dalo aj v zime prejsť cez Dunaj po ľade, ale tieto doby sú už preč. Tým, že Bratislava ležala ešte na hraniciach s Rakúskom a Maďarskom, o to viac chýbal záujem prepojenia na druhú stranu. Takže vlastne k realizácii ďalšieho mosta prišlo až v 80. rokoch, keď bol vybudovaný Nový most, pôvodne Most SNP, ktorý má pozoruhodnú konštrukciu závesného mosta šikmého pylónu s kaviarňou hore na tomto pylóne. To prepojenie dnes, keď na druhej strane už vznikla 150.000 Petržalka, ktorá je tretím najväčším mestom na Slovensku, bolo oveľa viac žiadúce ako v minulosti a aj tie technické možnosti boli už v súčasnosti o čosi lepšie. Tak vlastne prišlo k vybudovaniu ďalšieho mosta nielen Prístavného, ktorý je zase zaujímavý tým, že je dvojúrovňový, ale aj Lafranconi mosta, ktorý prevádza diaľnicu z Prahy na druhú stranu Dunaja.
Pokiaľ by išlo o hodnotenie týchto mostov, myslím si, že každý má svoje špecifiká, svoje zaujímavosti - Nový most s tým šikmým pylónom, je to zaujímavá oceľová konštrukcia a je to unikátne riešenie, lebo tento pylón nie je známy; myslím si, že až po bratislavskom moste vznikli takéto príklady. Myšlienka a riešenie mostu Lafranconi, ktorých som ja autorom, je zase zaujímavý v tom, že je to prvý bratislavský betónový most. Vznikol tiež veľmi ťažko, pretože išlo o jeho financovanie, ale začiatkom 80. rokov sa zrealizoval. Je dôležitý aj v tom, že sa z neho vylúčilo odbočenie doprava na nábrežie, čím sa podarilo zachrániť Lafranconi a priestor okolo Botanickej záhrady. Aj keď týmto mostom padli za obeť niektoré zaujímavé objekty, ale takéto veľké inžinierske diela si vždy vyžadujú určité obete.
Prístavný most je zaujímavý tým, že prepája aj železnicu aj diaľnicu cez Dunaj. Myslím, že v tom je jeho význam. Je otázne, či v budúcnosti nebudeme ešte robiť paralelný most s týmto, pretože sa tam dnes zbieha šesť dopravných pruhov do dvoch, čo prináša nesmierne problémy.
Posledným zrealizovaným mostom je Apollo most. Je dosť rozporný. Médiá ho veľmi vyzdvihovali, chválili, bolo to zaujímavé aj technické riešenie tým, že sa naplavovala tá konštrukcia z nábrežia. Myslím si, že ten oblúk obohatil panorámu mesta o veľmi zaujímavý prvok z pohľadu tvaru mosta, nemôžem však akceptovať to , že ten prvok končí 30, 40 m od brehu, pretože je to trošku také proti logike. Okrem toho ten most je relatívne úzky, a bezpodmienečne mal mať priestor vytvorený aj pre hromadnú dopravu.
V Bratislave sa plánujú ešte ďalšie mosty. Dnes sa hovorí predovšetkým o šiestom moste. To by mal byť most, ktorý by prevádzal diaľničný okruh z Viedne popod Slovnaft a cez Karpaty jednak na smer do Prahy a s pripojením na Südjedničku smerom na Žilinu. To je už budúcnosť, ktorá je relatívne jasná. Ale dnes často diskutujeme o siedmom moste, ktorého polohu treba hľadať. Nie je to ľahké, pretože Bratislava má veľmi zvláštny tvar podkovy, kde sa čelom tej podkovy dotýka Dunaj, ale tento priestor je už vyplnený jednotlivými mostami. Sťažené je to o to viac, že na petržalskej strane sú studne, ktoré sú veľmi významným vodným zdrojom pre Bratislavu, je tam tiež chránený Kapitulský les, takže hľadanie polohy tohto siedmeho mosta je veľmi problémové. Preto som aj spomenul možno riešenie toho paralelného mosta vedľa Prístavného mosta.
Boli aj riešenia prechodu popod Dunaj , ktorý je nesmierne ťažký, či už to bolo metro alebo po ňom nasledujúce rôzne riešenia, vždy to bola nejaká čiarkovodná čiara cez Dunaj, že tu bude tunel, ale myslím si, že nikdy to nebolo technicky posunuté ďalej do reálnejšieho projektu. Tam je problém aj v tom, že spoločný tunel pre električku aj pre rýchloželeznicu prináša mnohé technické problémy, ktoré snáď sa raz podarí vyriešiť a ten tunel urobiť, ale momentálne to vidím ešte v nedohľadne.
Oveľa reálnejšími sa zdajú pešie mosty cez Dunaj, ktoré sa tiež uvažujú. Nedávno sa diskutovalo nad tzv. mestskými zásahmi, prebiehali rôzne výstavy, napr. V SNG, kde bol navrhnutý peší most v priestore Štúrovho námestia na druhú stranu. Bola to závesná lávka pre peších.
Myslím si, že v budúcnosti bude určite riešený most oproti novému SND, pretože na petržalskej strane sa počíta s veľmi významnou zástavbou, ktorá by podľa môjho názoru mala mať, možno, nadrepublikový význam, kde by sa mohli presťahovať určité európske inštitúcie a vzhľadom na dnes dokončenú Euroveu, toto prepojenie pešie tam bude asi veľmi žiadúce a už sa objavili niektoré projekty, ktoré toto pešie premostenie riešia. Ak sa hranice EÚ posunú za Ukrajinu, potom Brusel am Štrassburg sú asymetrické. Bratislava má výnimočnú polohu a stále akúsi ľudskú mierku. Je to naozaj malé veľkomesto. Ten priestor, ktorý je oproti Eurovea na druhej strane, to je priestor, ktorý by sme si mali maximálne strážiť. Jeho hodnota je predovšetkým v tom, že sa ho bezprostredne dotýkajú všetky štyri druhy dopravy - autostráda, Dunaj ako vodná doprava, železnica a vzdialenosťm letiska je 5 minút. Tam naozaj by mala vzniknúť jedna výnimočná architektúra, ale aj s výnimočnými funkciami, ktorými naozaj Bratislavu by na tej európskej mape potisli ďalej. Bratislavské mosty tak pomôžu vytvoriť z Bratislavy mesto na oboch brehoch Dunaja a život mesta bude s Dunajom spätý ešte viac a čo je tiež dôležité, spoja ho s európskymi krajinami.
